Farma na okraji

Farma na okraji sa nachádza na okraji údolia, teda skoro na okraji. K farme vedia prístupová cesta ktorou však nechodí mnoho ľudí, keďže nedaľeko za farmou už začína les. Samotná farma obsahuje tri budovy: Obytnú bodovu, sklad a tréningové dojo. Všetky tri budovy sú tradičného štýlu pričom má každá jedan budova zvonček, ktorým môže každý jednoducho nahlásiť blízke nebezpečie. Mimo toho sa tesne pri farme nachádza pole, ktoré patrí pod správu rodiny Kita.

Slnko začalo pomaly vychádzať. Celá farma bola tichá, všetci ešte spali. Teda skoro všetci. V tme svietil pár očí ktoré pozorovali celé okolie pozorným pohľadom pre prípad nebezpečenstva. Nič sa nestalo. Po asi pol hodine sledovania okolia sa Kichiro rozhodol vyjsť z tmy. Jeho strapaté vlasy mu zabraňovali vo výhľade no nebolo to nič čo by nedokázala spraviť páska, ktorá ležela na zemi pri jeho nohách. Znavene sa po ňu zohol, nasadil si ju na hlavu čím si vyhodil všetky vlasy smerom do hora a spokojne sa usmial. Tichým krokom prešiel cez celú izbu až ku svojmu bratovi, ktorý ešte sále zarezával tak hlasne, že keby prišiel nejaký prepad isto by sa zľakol, že tam niekoho už vraždia. Špičkou nohy jemne kopol do Hanura, ktorý ihneď nato niečo zamrmral, pohodil rukou a otočil sa na druhý bok. Nastalo ďalšie no teraz o niečo silnejšie kopnutie. Ten istý výsledok. Kichiro len mierne zavrtel hlavou a nesúhlasne si povzdychol. V rýchlosti prebehol do kuchyne, vzal jeden z pohárov do ktorého napustil studenú vodu na čo opäť prešiel ku svojmu bratovi. Úlisným pohľadom si stúpol o krok bokom, natiahol ruku z pohárom pred seba a ihneď ho preklopil rovno na Hanurovu hlavu. Krik ktorý potom nastal bol neuveriteľne hlasný takže prebudil aj zvyšných dvoch obyvateľov príbytku.

Po tom čo Kichiro dostal svoju rannú bitku vďaka svojej až príliš veľkej starosti o svoje vlastné uši prišli na radu raňajky. Všetci prítomný sedeli za stolom, jedli a mlčali. Bol to taký ranný rituál ktorý praktizovali už niekoľko rokov od doby, čo nastal incident. Po jedle sa obaja Kichirový rodičia obliekli do svojho pracovného úboru a vyrazili pracovať na pole. Hanuro, ako každý deň, hodil na seba svoju zbroj, pripol si pochvu s katanou k opasku a vydal sa do mesta za prácou. Kichiro ostal ešte nejakú dobu doma kvôli svojej rannej rozcvičke. V rýchlosti na seba hodil svoje bojové oblečenie, vyšiel z bytu, poriadne sa natiahol a začal poklusom utekať okolo domu. Každé štyri kroky sa zhlboka nadýchol a opäť vydýchol. Pri každom zahnutí do strany na okamih spomalil. Keď spravil druhé kolečko tak si dal an moment pauzu a miesto behu len kráčal. Popri kráčaní si však poriadne ponaťahoval obe ruky, popraskal kĺby na prstoch a zhlboka sa predýchal. Keď sa cítil byť dostatočne oddýchnutý začal opäť utekať. Tentoraz však nešiel poklusom ale začal šprintovať. Pre zmenu sa teraz nadýchol každý ôsmy krok. Pri tomto šprinte spravil ďalšie tri kolečka po ktorých zastal pred vchodom do domu. Masku, ktorú mal na tvári si zhrnul aby sa mohol nadýchnuť ranného vzduchu. Pot, ktorý mu stekal po celom tele si len letmo obtrela predtým než vošiel do domu aby si mohol dať riadnu sprchu. Po sprche sa hodil do bežného oblečenia, prešiel von z domu na čo si sadol na schody a podoprel si hlavu. "Čo dnes budem robiť ? Hanuro šiel do mesta za prácou, tí dvaja pracujú takže po celom dni nebude ani tréning a už som po svojej rannej rozcvičke. Mohol by som sa ísť porozhliadnuť do mesta či sa udialo niečo zaujímavé ... alebo pomôžem na farme ?" Pomyslel si v hlave popri sedení a pozorovaní kľudného okolia.

Kichiro zaregistroval zvuk klopitania až keď sa ozval z jeho bezprostrednej blízkosti keďže premýšľal nad všetkým naraz. Akonáhle však zazrel onu ženu ostal zarazený. Prvé čo si všimol bolo oblečenie, čierne oblečenie, ktoré vyzeralo celkom dráždivo. Nad tým však len mierne kývol hlavou keďže sa musel zapodievať skôr faktom, že sa na farme objavila žena, ktorú vôbec nepostrehol, nečakal a ani netušil prečo vôbec prišla a či je priateľská alebo nie. Keď ale prehovorila, že vypadá presne ako podľa popisu ale že má tupý výraz ostal naozaj zaskočený. Na jej otázku však len nesúhlasne zavrtel hlavou a začal pomaly vstávať zo zeme aby videl na ženu nie z výšky, ale čo možno najviac rovnocenne. Jej ďalšie vety ho už nijak moc neprekvapili keďže očakával takúto situáciu vzhľadom na to čo predtým povedala. "Hmm..." Toto bol presne jediný zvuk ktorý vyšiel z jeho strany. V tichosti sa otočil na päte, vošiel do domu po čom za sebou zavrel dvere a nechal ženu čakať vonku. Trvalo to niekoľko minút ale nakoniec sa Kichiro zvládol obliecť, napísať vzkaz, vybaviť sa brašnami do ktorých si dal kunaie, shurikeny a makibishy hviezdice, železné lanko, ktoré si hodil do batohu spoločne s fuuma shurikenmi čo zavŕšil s nejakou zásobou jedla a pitia ktoré našiel doma. V neposlednej rade si vzal notes s ceruzkou na ktorý niečo načmáral pre rodičov, vytrhol stránku a položil ju na stôl. V zapätí však začal písať niečo znova no tentokrát stránku nevytrhol a vyšiel s ňou von za ženou, ktorá tam zrejme stále čakala. Keď bol konečne vonku, ihneď namieril notes pred seba tak aby ho žena mohla vidieť. "Kto presne pre mňa poslal ?" Tieto slová boli presne tie čo načmáral do notesa predtým než vyšiel von. Mohlo sa to zdať tak, že Kichiro sa jednoducho poddal tomu čo táto žena povedala a ihneď poslúchol no v jeho mierne zamračenom výraze bolo poznať, že bez objasnenia jeho otázky sa zrejme nepohne z farmy ani na krok, nieto ešte kvôli žene, ktorá sa obliekla tak vyzývavo a rozprávala tak chladne. "Poslal po mňa niekto z mesta alebo je to len nejaký vtip ? V každom prípade... táto žena sa mi nejak nezdá." Povedal si v hlave váhavo na čo si niekoľkokrát prebehol ženu od hlavy až po päty. "Teda... keby nebola tak oblečená, možno by som vedel uvažovať o niečo rozumnejšie."