Vonku bolo celkom príjemné počasie. Aj napriek tomu, že Slnko sa skrývalo za mrakmi nebola žiadna nepríjemná zima a ani horko. Jemný vánok vylepšoval atmosféru tohto dňa a ja som sa spokojný presúval ulicami. Moja misia bola hotová. Nebolo to nič také ťažké, takže to bola celkom hračka, iba odniesť nejakú listinu do Shigeru a vybavené. Najväčšie riziko na tejto misii bolo to, že som bol dosť zvedavý a chcel som sa pozrieť na to, čo sa v balíku ktorý som niesol skrýva. Nakoniec som to však doručil v takom stave v akom som to aj dostal do rúk. Vedel som iba to, že je to nejaká štvrťročná správa o rozpočte a o nejakých ďalších formálnych veciach. Veľmi rád by som vedel, ako vypadá komunikácia medzi vysoko postavenými osobami, no, bohužiaľ, nemohol som si listinu prezrieť. Celkom ma však zarážalo, že dali nejaký dokument do rúk obyčajnému geninovi. Nebola by to moc pekná vizitka, keby to niekto taký stratí alebo ho o to okradnú a dostane sa to do zlých rúk. Vypadalo to ale tak, že toto riziko boli ochotný podstúpiť, alebo skrátka verili, že to zvládnem. Zvládol som.
Celkom som sa tešil domov, aj keď toto miesto tiež nebolo také hrozné, no doma je doma. Tešil som sa ako sa doma vyvalím a prečítam si nejakú knihu. Momentálne sa mi však nechcelo ponáhľať a keď už som bol tu chcel som sa tu trošku rozhliadnuť. Kto vie, možno som tu už niekedy bol a ani o tom neviem. Nebolo by na zahodenie zistiť niečo nové. Pozeral som sa na oblohu a premýšľal som nad všeličím. Sem tam som sa hral s obväzom okolo mojej ruky, napravoval som si ho a ťahal, ako keby ma nepríjemne škrábal. Ulice vypadali celkom pokojne, čo mi aj vyhovovalo, takéto prechádzanie bolo celkom upokojujúce a dalo sa tak dobre relaxovať. Nemal som presne určený cieľ, takže som jednoducho šiel za nosom. Plánoval som zdržať sa tu ešte niekoľko hodín a potom sa vrátiť späť.
